Ústava Slovenskej republiky hovorí, že ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné ľudské práva a slobody sa zaručujú všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, na politické a iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, na majetok, pôvod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

   

     V Ústave Slovenskej republiky je teda zakotvená preventívna zložka zásady rovného zaobchádzania. Táto zásada má právne východisko aj v antidiskriminačnom zákone, v smerniciach EÚ, v medzinárodných dohovoroch, ako aj v odporúčaniach Výboru pre odstránenie diskriminácie žien.

   

     Spravodlivé zaobchádzanie so ženami a mužmi sa nazýva rodová rovnosť. Vychádza z princípu, že všetci ľudia majú právo slobodne rozvíjať svoje schopnosti a vyberať si z možností bez obmedzení rodovými rolami. Zaobchádzanie so ženami a mužmi musí byť spravodlivé z hľadiska práv, výhod, povinností a možností. Rovnosť žien a mužov znamená rovnaké zviditeľnenie, rovnakú právomoc a rovnakú účasť mužov i žien vo všetkých oblastiach verejného a súkromného života.

   

     Rodová rovnosť nie je jednorozmerným fenoménom. Je to skôr komplexná schéma práv, príležitostí, hodnôt, situácií a nárokovania si. Každý z týchto aspektov je úzko prepojený s ostatnými.

  

     Rodová rovnosť nestojí v protiklade k rôznorodosti mužov a žien. Je alternatívou k súčasnej spoločenskej hierarchii, ktorá znevýhodňuje najmä ženy. Cieľom rodovej rovnosti je vytvoriť rešpektujúci priestor pre každú ženu a každého muža, aby sa mohli realizovať v živote podľa svojich prianí a schopností a neboli obmedzovaní rodovými stereotypmi.

  

Základné zložky konceptu rodovej rovnosti:

  

     Práva - ženy a muži majú rovnaké práva a sú si rovní pred zákonom. Tieto práva sú zadefinované v medzinárodných konvenciách ako Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), v ústavách, v legislatíve a v iných dokumentoch.

   

     Príležitosti - žiadny muž ani žiadna žena nesmú v rámci štúdia, práce, politiky, spoločnosti či rodiny čeliť bariéram len z dôvodu svojho pohlavia. Muži a ženy by mali mať rovnaké príležitosti v prístupe k práci, zdrojom, poznatkom a informáciám, službám, ako aj príležitosti žiť zdravý, plnohodnotný a uspokojivý život. Muži aj ženy by mali byť v pozícii, ktorá im umožní slobodne sa rozhodovať alebo ovplyvňovať rozhodovania týkajúce sa ich práce, zabezpečenia, ich rodín a komunít, v ktorých žijú, a hlavne ich samotných.

   

      Hodnota - prínos mužov a žien do rodiny, spoločnosti a komunity by mal byť hodnotený rovnako, hoci môže byť odlišný. To zahŕňa prácu mužov aj žien (platenú i neplatenú) a ich príspevok v podobe nemateriálnych alebo peniazmi nevyčísliteľných zdrojov, akými sú napr. čas, starostlivosť, zručnosti a vedomosti. Prisúdenie rovnakej hodnoty prácam a ich výsledkom, ktoré sú vykonávané a produkované mužmi a ženami, musí byť presadzované právnou a politickou cestou. Zároveň si to však vyžaduje posun aj v našich postojoch, názoroch a konaní.

  

     Situácia a výsledky - i keď majú ženy aj muži teoreticky rovnaké práva a príležitosti, nerobia v praxi rovnaké rozhodnutia. Voľby mužov a žien sú motivované rôznymi pohnútkami, a preto je nesprávne očakávať, že by konečný výsledok pre mužov a ženy mal byť rovnaký. Vo väčšine prípadov muži a ženy nemôžu robiť rovnaké rozhodnutia, pretože žijú a pracujú v hlboko poznačených sociálnych, ekonomických, kultúrnych a právnych kontextoch.

  

     Nárok - prvé štyri zložky z väčšej časti zohľadňujú sociálne, ekonomické, kultúrne, právne a iné kontexty, v ktorých muži a ženy žijú a mohli by tým viesť k predčasnému záveru, že rodová rovnosť je daná štátom alebo spoločnosťou. Hoci práva, príležitosti a ocenenie nám môžu udeľovať inštitúcie a ľudia zodpovední za rozhodovacie procesy, je rovnako dôležité zdôrazniť, že rodová rovnosť je niečo, čo si môžu muži a ženy nárokovať prostredníctvom vyvíjania vlastných iniciatív a hlasu verejnosti.

   

      Rodová rovnosť sa na Slovensku zlepšuje len pomalým tempom. Od roku 2010 sa skóre Slovenska zvýšilo o tri body najmä vďaka zlepšeniu v oblasti moci a finančného zabezpečenia. Celkové umiestnenie sa však odvtedy znížilo, a to z dôvodu pomalšieho pokroku v porovnaní s inými členským štátmi za rovnaké časové obdobie. Podľa Súhrnnej správy o rodovej rovnosti v SR za rok 2021 v indexe rodovej rovnosti dosiahlo Slovensko 56 zo 100 bodov a umiestnilo sa tak na 24. mieste, čo predstavuje o 12 bodov nižšie skóre ako je priemer EÚ. Za Slovenskou republikou nasleduje už len Rumunsko, Maďarsko a Grécko. V oblasti hrubej mesačnej mzdy medzi ženami a mužmi bol rozdiel v priemernej hodinovej mzde na úrovni 18,4 %.

      

       V roku 2021 Slovenská republika prijala viaceré záväzné dokumenty, ktoré významne ovplyvňujú rovnosť žien a mužov na Slovensku, a to Celoštátnu stratégiu rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí v Slovenskej republike na roky 2021 - 2027 a Akčný plán rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí na roky 2021 - 2027.    

  

Celoštátna stratégia rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí v Slovenskej republike na roky 2021 - 2027. Bratislava : MPSVaR SR, 2021. 60 s.

PIETRUCHOVÁ, O. (Ed.): Gender mainstreaming v praxi : Príručka. Bratislava : OKAT PLUS, 2007. 144 s. ISBN 978-80-88720-14-0.

PIETRUCHOVÁ, O. - MAGUROVÁ, Z.: Metodická štúdia sledovania legislatívnych úprav rodovej rovnosti vo vybraných krajinách EÚ a aplikácia v právnom poriadku SR. Bratislava : Inštitút rodovej rovnosti, 2011. 132 s.

   

Rodová rovnosť 2020 : Gender equality. Košice : ŠÚ SR, 2020. 108 s. ISBN 978-80-8121-786-9.

  

Súhrnná správa o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2021.

  

Zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

  

Národný akčný plán na vykonávanie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti na roky 2021 – 2025 (Uznesenie vlády SR č. 605 z 30. septembra 2020)

Koncepcia rodovej rovnosti v rezorte obrany 2024 (ver. SK)